SOBOL (neštandardné sfarbenie FCI, AKC)

Sobolí a sobolobieli americkí kokeršpanieli...sú veľmi atraktívni svojím zvláštnym sfarbením, vačšinou takmer dokonalí v type, a nie je ich tak málo, ako by sme si mysleli.

Sobolia farba srsti sa popisuje ako výskyt tmavých chĺpkov nad základnou farbou srsti. To znamená, že keď vytrhneme jeden chlp, pri koreni bude svetlý a jeho koniec bude tmavý.

Sobol môže byť čierny, kde srsť pri koreni je plavá (všetkých odtieňov blond) a konček čierny. Takisto môže byť sobol hnedý, kde konček chlpu je čokoládový/hnedý.
Čierny sobol má vždy čierny pigment nosa a hnedý sobol hnedý pigment nosa. Existuje aj viacfarebná varieta – tak ako je čiernobiely alebo hnedobiely koker, tak je aj sobolo biely koker.

čierny sobol
hnedý sobol


Názov „sobolia“ dostala táto farba v 30. rokoch od Dr. Phillipsa. V histórii sa v literatúre stretávame s názvami sobolohnedá, mahagónová alebo „iná červená“.

 

Aké sa rodia šteniatka?

Môžu byť čierne, čierne s pálením, hnedé, hnedé s pálením, hnedobiele, čiernobiele, tricolor, hnedobiele s pálením.

 

Po odrastení chlpov sa nám odkrýva spodná vrstva a zisťujeme, že šteniatka sú sobolie.

 

Sobolia farba sa mení s dospievaním. Niekedy sa dá farba ťažko identifikovať.

V amerických chovoch tieto farby nie sú výnimočné. Rovnako veľa hnedých a hnedobielych kokrov nesie sobolí gén dlhé generácie. Sobolí gén sa nikdy nestratí, môže sa len „skryť“.

Pokúsime sa laicky vysvetliť, čo je to sobolí gén. Mohol by sa nazvať ako „porucha pálenia“ alebo „divoké pálenie“.

Čierny sobol – čierny pes s pálením sa stal čiernym sobolom poruchou génu pálenia. Obdobne je to s hnedou farbou a tzv. hnedým sobolom, a samozrejme, v kombinácii s bielou farbou hovoríme o sobolobielom.
Zjednodušene môžeme povedať, že z „pokazeného“ pálenia vznikol sobol.
Opakujeme, sobolí gén sa nikdy nestratí!


cierny sobol v troch týždnoch a v troch rokoch

 

Čo robiť, keď nechceme mať sobolí gén v svojich líniách?
Použijeme slová chovateľky Francis Greer: „Ak nechceš mať sobolov vo svojej línii, musíš kryť pálených s pálenými (alebo tricolor s tricolorom).“
V praxi to znamená, že ak budú rodičia čierny s pálením x čierny s pálením, čierny s pálením x hnedý s pálením, hnedý s pálením x hnedý s pálením, tricolor x tricolor, tricolor x hnedobiely s pálením, hnedobiely s pálením x hnedobiely s pálením, sobolie gény sa skryjú (ale nestratia). U páleného potomka v spojení s ďalším páleným ostane sobolí gén skrytý. V spojení s nepáleným jedincom sa sobolí gén opäť ukáže. „Sobolí gén nikdy neodíde“, aj to sú slová chovateľky Frencis Greer.

Príklad:

 

Pre lepšie pochopenie konkrétny rodokmeň psa Ch. Räuberlein´s Winter Dream:

Pes Ch. Begays Color Me Badd je farby sobolobielej. Jeho syn Derano´s Tri To Begay je farby tricolor, čo znamená, že u neho sa sobolie pálenie zastavilo a jeho potomkovia nemôžu  byť sobolí. Sobolých jedincov by dal jedine v prípade, že sučka, ktorú kryl je bez pálenia (tj čiernobiela, hnedobiela, zlatobiela, čierna, hnedá, blond) a má za sebou sobolí gén.
Preto rovnako pes Räuberlein´s Winter Dream nedával sobolobiele šteniatka. U neho sa sobolí gén zastavil (skryl) u predka Ch. Derano´s Tri To Begay. Räuberlein´s Winter Dream však dal sobolie šteniatko s hnedobielou sučkou, ktorá mala hnedobieleho otca a sobolobieleho dedka, v matkinej línii sa sobolí gén nenachádzal. Keby jej otec bol hnedobiely s pálením, zo spojenia s Räuberlein´s Winter Dream by sa sobolie šteniatka NIKDY nenarodili.

Teraz sa ešte trošku vrátime do histórie, odkiaľ soboly pochádzajú.
Sobol bol „vypátraný“ začiatkom 20. storočia, kedy v skorých plemenných knihách AKC mohol chovateľ zaregistrovať psa akejkoľvek farby, a v tomto prípade bol sobol väčšinou zapísaný ako mahagónový. Niekedy aj soboly súťažili na výstavách v USA, avšak koncom 70. rokov nastala zmena a priaznivci sobolov v USA boli prinútení opustiť výstavné kruhy. Niekoľkokrát sa pokúšali vrátiť sobolov späť. Dodnes sa im to nepodarilo (naposledy upravovaný platný štandard je z roku 1993). Sobola môžete vidieť vo výstavných kruhoch v Kanade a v Anglicku, a to v hojnom počte.

Čo sa týka zdravia, sobol je na tom rovnako ako ostatné farebné variety. Nebola preukázaná ani dokázaná žiadna spojitosť medzi zdravím a touto farbou.

PS na záver: Pred pár rokmi sa v chovateľskej stanici pani Ivony Justovej objavil nádherný sobolobiely pes. Volal sa Valiant z Nového parku. Napriek tomu, že sa každému rozhodcovi páčil, jeho prezentácia na výstavách bola rozporuplná. Niektorí ho diskvalifikovali, iní posúdili bez poradia (akoby „mimo konkurencie“), no u našich susedov – v Maďarsku a Rakúsku získal dokonca 2 x titul res. CACIB.


Valiant z Nového parku

 

Zdroje, z ktorých boli čerpané informácie:
The Cockerspaniel Leader, www.artistrycockers.com, www.clestialcockers.com, www.surfindogs.com/legend/index.htm,
www.keryercockers.com

Viera Vítková, Jana Vallová, 2013

 

MERLE (neštandardné sfarbenie FCI, AKC)

Koncom roku 1980 existovali dve sučky, ktoré produkovali merle šteniatka. Dnes však nikto nevie, či práve ony alebo psi, ktorými boli kryté boli merle. Majiteľ týchto dvoch sučiek však registroval šteniatka po otcovi-psovi Rusty Butch. Nakoľko sučky aj pes boli blond a niesli blond línie, je možné že do chovu bolo prikrížené plemeno s merle sfarbením. V tom čase však neboli vykonané žiadne DNA testy, nebol internet a o merle kokroch sa takmer nič nevedelo. V tichosti boli chované asi 25 rokov. Mnohí z nich boli „skrytí“ (cryptic) merle jedinci a  tak sa dnes merle nachádza v mnohých rodokmeňoch a chovatelia po x-generáciach ani len netušia, že ich majú. Vždy sa však viažu k línii po Rusty Butch. Merle vystúpili z tieňa s príchodom internetu, ľudia chceli niečo nezvyčajné za akúkoľvek cenu, čo povzbudilo mnoho chovateľov, aby bez rozmyslu produkovali takéto šteniatka. Dnes naozaj nájdeme merle v rôznych kvalitných rodokmeňoch a mnohí z nich sú kvalitní jedinci.

Čo je vlastne merle?
Vzor merle označuje grošovanie srsti, ktorá pozostáva z oblastí jednak plne pigmentovanej, tak zosvetlenej srsti. Merle-gén spôsobuje zosvetlenie srsti, ktoré nie je rozšírené po celej srsti, ale vyskytuje sa len vo škvrnách. Merle nie je farba. Merle je vzor.
Na oko pôsobí akoby základná farba bola v rôznych odtieňoch. Vyskytuje sa vo všetkých farbách vrátane sobolej a roan sobolej. U čiernobielych/tricolor nie je čierna jednotná, je v kombinácii so sivou, pes niekedy pôsobí až ako „plesnivý“, ale stačí aj malá škvrnka napr. na chvoste alebo uchu. U hnedých nájdete tieňovanie od najtmavšej hnedej až takmer po béžovú. U zlatých je rozdielna intenzita farby, najlepšie viditeľná hneď po narodení alebo u niekoľkodňových šteniat. Merling je lepšie viditeľný v tmavej pigmentácii srsti, u svetlejších farieb môže byť  jeho identifikácia niekedy veľmi problematická. Zosvetlenie (depigmentácia) môže postihovať aj nos a oči. Nos môže byť čierny, svetlejší alebo nedopigmentovaný s ružovou časťou. Oči bývajú hnedé, modré alebo len so škvrnkou na pozadí. Modré oči u merle sú dielom náhody a nie je to smerodajný znak pre určenie merle. U amerického kokra môžu  byť oči v prvých troch mesiacoch modré, neznamená to automaticky že sú merle, v polroku by už mali mať oči stálu farbu. Častokrát bývajú nedopigmentované očné viečka.

Cryptic merle – alebo skryté merle je sfarbenie, ktoré vizážou (fenotypovo) pôsobí ako normálne sfarbenie, no v skutočnosti genotyp takéhoto jedinca má jednu dominantnú alelu M merle génu - heterozygot Mm. Čiže sa jedná o merle jedinca, u ktorého je merling málo výrazný a pri amerických kokroch vzhľadom na možné spolupôsobenie iných génov zodpovedných za rozmiestnenie bielych znakov môže byť aj skúseným chovateľom úplne prehliadnutý (ak by bolo grošovanie napr. na mieste, kde je biela farba, takýto merling nie je identifikovateľný). Takýto jedinec však bude vlohu pre merle gén ďalej predávať svojim potomkom.

Double merle je defektné sfarbenie, ktoré môže vzniknúť z kombinácie 2 merle jedincov. Jedná sa o homozygotných jedincov, ktorí majú 2 dominantné alely génu MM. A keďže merle gén má tendenciu zosvetlovať, bývajú jedince s 2 MM výrazné zosvetlené - zväčša majú ďaleko viac bielej farby, taktiež spojivky, vankúšiky na labkách či koža je ďaleko ružovejšia. Problémom double merle jedincov sú však hlavne zdravotné ťažkosti. No ak je pri double merle prítomný ešte aj tzv. „biely faktor“ (u viacfarebných kokroch, zvýšený výskyt bielej farby), zväčša je postihnutie ešte výraznejšie. Niektoré takéto šteniatka sa rodia už mŕtve, iné môžu mať poruchy sluchu, zraku (napr. sa rodia úplne bez očí alebo s abnormálne malými očami, so subluxovanými papilami, s poruchami sietnice, či s PPM - perzistentná papilárna membrána) alebo s ďalšími defektmi (napr. bez končatín).
Forma postihnutia môže byť rôzneho rozsahu, často však dochádza ku výskytu viacerých defektov spoločne. Ak postihnutie nie je výrazné, takýto jedinec môže mať v dospelosti problémy s plodnosťou. V prípade, ak by takýto jedinec prežil a ešte k tomu bol použitý v chove, v kombinácii s nemerle jedincom by boli výsledkom merle jedince ( heterozygot Mm).
Potomstvo double merle sfarbenia zväčša pochádza z cieleného spojenia 2 merle jedincov na seba, kde by teoreticky malo byť 25% šteniat práve double merle, 50 % bezchybných merle a 25% merle nebude. K narodeniu double merle šteniat môže teoreticky dôjsť aj neplánovane, zo spojenia merle a cryptic merle (alebo dvoch cryptic merle na seba).

Jednou z foriem merle je aj tzv. calico. Calico vyzerá ako pálenie roztrúsené po rôznych častiach tela. Calico sa týka trikolórnych, hnedobielopálených alebo zlatobielopálených jedincov. Môže byť po celom tele ale rovnako môže mať len malú škvrnu na kúsku.

Tieto merle môžeme pozorovať u amerických kokeršpanielov. Narozdiel od napr. kólií, kde je merling viac menej pravidelný, pretože bol zámerným šľachtením upevnený, u kokrov je rozloženie nerovnomerné, často len v malých škvrnkách, ktoré si laik ani nevšimne, resp. im neprikladá žiadny význam (napr. na uchu, alebo chvoste). U amerického kokra nemôžme očakávať rovnaké merle sfarbenie ako u kólií, pretože u kólií je merle zámerne šľachtené výhradne na tricolor gén, avšak u amerických kokrov je vo všetkých farbách. Hlavne u zlatobielych a sobolobielych jedincov je veľmi ťažké rozoznať merle.
Chovatelia u ktorých sa objavili merle jedinci alebo majú podozrenie na merle, by mali perfektne poznať rodokmeň a línie psov, ktorých využívajú ku chovu, zaujímať sa o svoje odchovy, nakoľko len oni môžu pomôcť v správnom určení farby. Pokiaľ je rodič merle, biele znaky na hlavách šteniatok sú zintenzívnené a častokrát tvoria masku s tzv. halfface – polovičnou hlavou, pol hlavy farebnej, pol hlavy bielej. Rovnako sa dá predpokladať, že nepravidelné masky či biele ucho majú tiež súvis s merle.
Merle jedince amerického kokeršpaniela sú normálne vystavované a úspešné, rovnako využívané v chove, nakoľko len malé percento rozhodcov pozná merle u amerického kokeršpaniela a prikladá mu význam, neprezerá dôkladne psa, resp. sa nezameriava na zistenie či je alebo nie je merle. Merle nie je štandardné sfarbenie amerického kokeršpaniela. Napriek tomu sú merle jedinci registrovaní v plemenných knihách ako normálne sfarbené jedince napr. tricolor, čiernobiela, zlatobiela, roan..., čo je najvačším kameňom úrazu pre ďalší chov. Merle gén sa dá testovať v rôznych laboratóriách, avšak niektorí chovatelia sú k daným testom skeptickí. Ako to sedí na amerických kokeršpanielov by sme vedeli zistiť až po dlhodobejšom testovaní.

Genetika u merle
Aby šteniatka boli merle MUSÍ byť jeden rodič MERLE.

 

RODIČ 2

mm = nie je merle

Mm = merle
(aj cryptic merle)

MM = double merle

RODIČ 1

mm = nie je merle

100 % mm

50% mm
50% Mm

100% Mm

Mm = merle
(aj cryptic merle)

50% mm
500 Mm

25% mm
50% Mm
25% MM

50% Mm
50% MM

MM = double merle

100% Mm

50% Mm
50% MM

100% MM

 

 Fotografie merle, ktoré vznikli cieleným šľachtením:


hnedobiela s pálením merle


tricolor merle


hnedobiela s pálením merle ( a 3 rôzne odtiene hnedej)


ciernobiela merle


tricolor/calico merle

 

 Fotografie psov, ktorí sú s vysokou pravdepodobnosťou merle alebo cryptic merle:


Tricolor merle (sivé ucho, merling na uchu, halfface, biele ucho)
Zlatobiela merle (výrazne rôzna intenzita farieb, biele ucho, nedopigmentovaný nos, nedopigmentované viecko, halfface – ba priam úplne biela hlava-maska)


zlatobiela merle (nedopigmentovaný nos, nevypigmentované viečko, halfface, biele ucho)
čiernobiela merle  (farba rôznej intenzity na hlave, oku, nedopigmentovaný nos, halfface)


zlatobiela merle (farba rôznej intenzity na oboch šteniatkach)

tricolor merle (sivé ucho, vrátane merlingu – čiernych škvrniek v ňom, biela na uchu)


Tricolor merle (sivé ucho, biele ucho, halfface, nedopigmentovaný nos)


čiernobiela merle (merling na boku a chrbte)


ucho hnedobieleho s pálením merle psa – normálny strih a po ostrihaní na krátko


merle na oholenej labke hnedobieleho psa

 

Jana Vallová, Viera Vítková
Odborný garant: MVDr. Stanislava Zubrická

Zdroje: www.merlecockers.com, voľne dostupné zdroje z internetu  

 

ROAN (štandardné sfarbenie FCI, AKC)

História roanov alebo po slovensky belošov siaha do ďalekej histórie plemena, keď plemeno americký a anglický kokeršpaniel ešte nebolo rozdelené a chovalo sa ako jedno so spoločným názvom kokeršpaniel.
Po rozdelení plemena toto sfarbenie chovateľom amerického kokeršpaniela príliš pripomínalo anglického kokra a ostalo len málo chovateľov, ktorí odchovávali jedince takéhoto sfarbenia. Chovateľská stanica Philsworth ostala tomuto chovu verná a aj dnes je možné v líniách roanov nájsť túto chovateľskú stanicu a jej prepojenie na anglické línie chovu vtedy ešte „kokeršpaniela“. Roan však ani dnes nepatrí medzi obľúbené farby v USA a je chovaný zriedkavo, v chovateľských staniciach špecializujúcich sa na túto farbu. V európe nájdeme tiež len malé množstvo takéhoto sfarbenia, momentálne je táto farba aktuálna vo francúzskych chovateľských staniciach.

Roan patrí medzi viacfarebnú varietu amerického kokeršpaniela. Roan farba je striedanie bieleho chlpu s čiernym (hnedým, zlatým, sobolím-neštandardným) a vyzerá ako podarený melír.
Ak by sme to mali znázorniť graficky, nech 0= biela farba a X = čierna farba, vzor srsti by mal vyzerať nasledovne: X0X0X0 vzor môže byť aj 00X00X000X0X keď je roan svetlejší ale vždy sa chĺpky striedajú, narozdiel od merle, kde sa jedná o škvrny/škvrnky.
Niektorí roani sú taktiež bodkovaní (ticking), avšak toto je pri chove roanov NEŽIADUCE.
Ľudia si často zamieňajú roan s bodkovaním. Avšak bodkovaný koker NIE JE roan. Bodkovaniu (ticking) patrí úplne iná alela ako roanovi. Roan je na locuse R a patrí mu alela R. Kďežto bodkovanie je na locuse T a patrí mu alela T.
Roaning by mal byť spravidla svetlý t.j. mal by mať viac bielej, ba priam čím viac, tým lepšie (aby roaning vynikol).
Ak je roan sfarbenie na tmavom jedincovi, často si ho môžeme pomýliť s neštandardným jednofarebným jedincom. Roaning môže byť viditeľný len na hrudi, alebo jednom-dvoch miestach na bruchu či chrbte. Preto ak chcete mať pekné roan šteniatka, je treba páriť ho so svetlejším jedincom (jedincom, ktorý ma viac bielej a nie je napr. plášťový). Roana by sme mali páriť s jedincami viacfarebnej variety, alebo s roanom.
Pre roan sfarbenie platí jednoduchá genetika. Pokiaľ chceme mať šteniatka sfarbenia roan, jeden alebo obaja rodičia musia byť roan.
Šteniatko sfarbenia roan má po narodení akoby „rozmazanú“ farbu okolo nosa a nôh (paciek).
Packy sa vypĺňajú (pigmentujú) smerom dovnútra. Šteniatka sú výborne pigmentované a hlava-maska býva neskôr väčšinou tmavá alebo s miernym náznakom roaningu.

 

 

 

 

 

 

 

 




Roan sfarbenie môže byť blue roan – čierny roan  (u niektorých jedincov prelínanie chĺpkov vytvára až namodravý vzhľad), hnedý roan, oranžový roan a zároveň všetky spomenuté v kombinácii s pálením, taktiež ako neštandardné sfarbenie - sobolí roan.

Nie sú známe  žiadne zdravotné riziká, ktoré by boli spájané s génom roan.
Roan nie je to isté ako merle. Donedávna však boli merle jedince zapisované často krát ako roan, pretože ľuďom chýbala osveta. Na rozdieľ od merle, kde pri párení dvoch merle vznikajú zdravotné riziká, párenie dvoch roanov je zo zdravotného hľadiska bezpečné.

Rôzne roan sfarbenia:

 
svetlejší a tmavší blue roan

 
blue roan s pálením

 
hnedý a oranžový roan


sobolí roan (neštandardné sfarbenie)

 

 

Jana Vallová, Viera Vítková
Zdroje: www.clestialcockers.com, www.legendcockers.com

 

 

SILVER (štandardné sfarbenie FCI, AKC)

Kokeršpaniel, ktorého nazývame „strieborný“ nemá skutočne striebornú farbu, je to skôr farba slonovej kosti. Strieborné kokeršpaniele sa rodia veľmi svetlé a zostane to tak aj keď vyrastú. Ich srsť nestmavne vekom ako u blond kokrov. Má jednoliaty odtieň slonovej kosti.
Mnohí chovatelia aj dnes považujú svetlých blond kokrov za strieborných a rovnako tak označujú aj svoje šteniatka. Ani úplne svetlý odtieň však neznamená, že psík je silver.
Podľa Dr. Alvina Grossmana je strieborný kokeršpaniel v skutočnosti čierny, s neschopnosťou mať čiernu farbu srsti. Nos, labky, pazúriky, koža, očné viečka sú čierne až čiernomodré. Táto farba nedokáže vyprodukovať potomkov farby hnedej ani červenej.

silver
blond

Odkiaľ vlastne táto farba pochádza?
Dodnes sa vedú diskusie na túto otázku, kde jedny chovatelia tvrdia, že táto farba je v chove už od začiatku 50-tych rokov, avšak nik z nich doteraz nezdôvodnil, odkiaľ sa táto farba vzala.
Ďalší tvrdia, že to boli nejaké skryté recesívne gény, mutácia alebo bolo do plemena prikrížené iné plemeno s touto farbou srsti (strieborný pudel).  Neexistuje však jediný dôkaz na nič z vyššie spomenutého. Bolo to veľmi dávno pred môžnosťou DNA testovania.

Ako rozoznať silver sfarbenie?
Dôležitá je hlavne farba kože, ktorá už u párdňových šteniatok musí byť čierna ba až čiernomodrá. Šteniatko po narodení vyzerá biele či perleťové a je plne pigmentované už vo veku 3 dní či týždňa.

šteniatka farby silver - vľavo a blond - vpravo
(všimnite si farbu kože na bruchu a pigment na tvári)

Genetika u tejto farby po skúsenostiach hovorí, že strieborná farba je dominantnejšia ako čierna. Pokiaľ párite blond psa so silver sučkou alebo naopak, mali by ste mať viac silver šteniatok ako blond. Pri párení dvoch silver, je možný aj celý vrh vo farbe silver (inak silver, blond).
Čo sa týka zdravia, neboli pozorované žiadne zdravotné problémy majúce súvis so sfarbením silver.

 

Jana Vallová, 2013
Zdroje: www.silvermooncockers.com